Česko vydražilo podporu vetru tesne pod cenovým stropom. Najvyššia z 23 víťazných ponúk bola desať halierov pod maximom

Ministerstvo průmyslu a obchodu zverejnilo správu o vyhodnotení druhej aukcie na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov a pri veterných elektrárňach z nej vychádza jedno číslo, ktoré vysvetľuje takmer všetko ostatné. Maximálna referenčná cena bola 3 200 korún za megawatthodinu a najvyššia úspešná ponuka skončila na 3 199,90 korunách — teda desať halierov pod stropom. Vysvetlenie nabíja druhé číslo: súťažilo sa o 360,8 megawattu a podporu získalo 242,5, teda 67,2 percenta vypísaného objemu. Žiadna platná ponuka tak nevypadla preto, že by sa objem vyčerpal. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Ceny, ktoré sa líšia v halieroch

Výzvu ministerstvo vyhlásilo 2. decembra 2025, ponuky prijímalo do 24. februára 2026 a správu o vyhodnotení zverejnilo v apríli. Pri veternej kategórii dostalo 24 ponúk, z toho 23 splnilo podmienky a všetkých 23 uspelo. Jediná vyradená patrila spoločnosti Zero carbon energo pre projekt Arnultovice — nepredložila bankovú záruku, čím nesplnila body 12 a 13 výzvy. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Rozpätie víťazných cien je 3 149,50 až 3 199,90 korún za megawatthodinu. Celý rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou je teda 50,40 korún, a najlacnejšia je 1,58 percenta pod stropom. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Zaujímavé je aj to, ako sú ceny rozložené. Spoločnosť RenoEnergie podala sedem ponúk a zmestila ich do piatich cenových úrovní: 3 149,50, 3 149,60, 3 149,70, dvakrát 3 149,80 a dvakrát 3 199,90 korún. Odstupy medzi jej ponukami sú teda desiatky halierov. Maximum 3 199,90 korún dosiahli v aukcii dve ponuky. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Prečo cena neklesla

Aukcia má cenu stlačiť dole a funguje to tak, že o obmedzený objem podpory sa uchádza viac projektov, než sa dá podporiť — kto si vystačí s nižšou cenou, vytlačí drahšieho. Tu podporu získalo 242,5 megawattu z 360,8 draženého, teda 67,2 percenta. Ponúk bolo menej než miesta, takže mechanizmus, ktorý cenu stláča, nemal na čom pracovať — z výsledku vidno, že žiadna platná ponuka nevypadla pre vyčerpanie objemu. Aké ceny by uchádzači ponúkli pri prevýšenom záujme, z dokumentu vyčítať nemožno. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Že to nie je nevyhnutnosť, ukazujú dve európske aukcie z prvej polovice roka. Vo Francúzsku sa o 0,8 gigawattu prihlásilo 2,4 gigawattu, teda trojnásobok, a priemerná cena skončila na 77 eurách za megawatthodinu — 66 percent podporených projektov bol pritom repowering, teda obnova existujúcich turbín. V Nemecku sa vydražilo 2,5 gigawattu, priemer bol 51 eur a najnižšia úspešná ponuka 44 eur. V oboch bol podľa WindEurope prihlásený výkon výrazne vyšší než dražený. WindEurope ↗

Priame porovnanie čísel má ale limity. Aukcie sa líšia podmienkami, dĺžkou podpory aj tým, či sa cena indexuje na infláciu — v Česku sa podľa Ekonomického deníka neindexuje a dohodnutá cena platí celých dvadsať rokov. Ten istý zdroj radí Česko s 129,80 eura za megawatthodinu na prvé miesto v cene pred Britániou s 85,60, Francúzskom so 77,10, Gréckom so 67,40 a Moldavskom so 62 eurami. Ide o rebríček prevzatý z jedného zdroja, nie o samostatne overené prvenstvo. Ekonomický deník ↗

Pri kurze Českej národnej banky z 9. septembra, teda 24,25 koruny za euro, je strop 3 200 korún približne 132 eur a najnižšia ponuka 3 149,50 koruny asi 130 eur. Referenčná cena pritom nie je celá suma, ktorú štát vyplatí: aukčný bonus sa odvíja od rozdielu medzi ňou a trhovou cenou elektriny. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Kto podporu získal

Najväčšiu jednotlivú ponuku, 54 megawattov, podala WEB VP Řasnice — dcéra rakúskej WEB Windenergie — pre lokalitu pri Frýdlante na severe Čiech. Nasledujú tri projekty skupiny ADI po 21,6 megawattu a dvojica WINDOL s 18,6 megawattu a VTE Zátor so 4,5 megawattu — tie Ekonomický deník priradil skupine Micronix Group, ktorej tak dohromady vychádza 23,1 megawattu. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

Najviac jednotlivých ponúk má skupina NOHO — deväť, z toho päť pre lokalitu Vojtěchov s 35,8 megawattu a štyri pre Anenskú Studánku s 21 megawattmi. RenoEnergie podala sedem ponúk so spoločnými 39,6 megawattu, všetky jednotlivo menšie než deväť megawattov. Súčet všetkých 23 ponúk dáva presne 242,5 megawattu. Skupina ČEZ ani ďalší veľkí hráči sa v zozname neobjavili. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗ Ekonomický deník ↗

Podmienkou podpory je uviesť výrobňu do prevádzky, nie iba dokončiť stavbu — a termíny sa líšia. Sedemnásť ponúk má v správe december 2029, tri projekty ADI november 2027, dve november 2029 a jedna ponuka Zero carbon energo jún 2027. Ministerstvo průmyslu a obchodu ↗

V predchádzajúcej aukcii sa prihlásil jediný projekt

Aprílový výsledok vyzerá dobre až v porovnaní s predchádzajúcou aukciou. Tú ministerstvo vyhlásilo v máji 2025 na 180 megawattov s maximálnou cenou 3 500 korún za megawatthodinu, výsledky prišli v septembri — a prihlásil sa jediný projekt — turbína s výkonom 4,2 megawattu od firmy WEB VP Břežany, teda necelé tri percentá vypísaného objemu. Dostal plnú maximálnu cenu. oEnergetice ↗

Podľa oEnergetice bola vtedy kameňom úrazu požiadavka predložiť pri prihláške stavebné povolenie. V tej istej sérii aukcií pritom kombinovaná výroba elektriny a tepla naplnila objem — z 57 hodnotených ponúk uspelo 48 s celkovými 905 megawattmi. To samo o sebe nedokazuje, že aukčný mechanizmus je bezchybný, ani že prekážka bola výlučne veterná — ukazuje len, že iná technológia objem naplnila. oEnergetice ↗

Povoľovanie a politika

Ekonomický deník uvádza ako dôvody vyššej českej ceny slabší priemerný vietor, drahšiu dopravu komponentov do vnútrozemia, povoľovanie trvajúce najmenej sedem rokov a chýbajúcu indexáciu na infláciu. Ekonomický deník ↗

Ako povoľovanie vyzerá v praxi, ilustruje prípad pri obci Velká Štáhle na Bruntálsku. Investor tam pôvodne zamýšľal desať veterných elektrární, žiadosť však stiahol a predložil menší zámer — jednotné environmentálne stanovisko nakoniec dostal pre tri turbíny, a aj tie potrebujú územné a stavebné povolenie. Ekonomický deník ↗

Prekážky nie sú len úradné a nemusia prichádzať od obce, v ktorej sa stavia. Vo Vojtěchove má vzniknúť päť elektrární — presne toľko ponúk tam v aukcii uspelo — a obec je podľa iROZHLASU s investormi dohodnutá. Proti sa postavilo susedné mesto Hlinsko, ktoré napadlo aj úvodný súhlas Pardubického kraja. Zástancovia rozvoja argumentujú aj obecnými financiami — podľa Svazu moderní energetiky môže jeden veterník priniesť obci vyše milióna korún ročne. iROZHLAS ↗ e15 ↗

Politickú vrstvu pridalo júlové rozhodnutie vlády o podmienkach takzvaných akceleračných zón, teda oblastí, kde má byť výstavba veterných elektrární podľa európskych pravidiel jednoduchšia. Komentátor Lidových novín Luděk Niedermayer to zhodnotil tak, že výsledok výstavbu skôr neuľahčil. Ide o názorový text, nie o spravodajské zistenie. Lidovky ↗

Aká je vlastne mierka

Čísla dostanú ďalší rozmer pri porovnaní s celkovým výkonom. Podľa oEnergetice malo Česko na konci roka 2025 inštalovaných približne 377 megawattov vo veterných elektrárňach a aukcie majú v rokoch 2027 až 2029 pridať 378 megawattov — teda výkon zdvojnásobiť, ak sa podporené projekty naozaj postavia. oEnergetice ↗

Celý český veterný sektor bol teda ku koncu roka 2025 menší než to, čo Nemecko rozdelilo v jednej aukcii: 2,5 gigawattu je 2 500 megawattov, teda viac než šesťnásobok vtedajšieho českého inštalovaného výkonu. WindEurope ↗

Z aukcií bolo k 30. aprílu 2026 v prevádzke 26,94 megawattu v troch projektoch — SYNERGION Jívová s 11,3 megawattu, LHOTA BRNO s 9,04 a VTE Maletín so 6,6 megawattu. Všetky tri majú referenčnú cenu 3 500 korún za megawatthodinu, teda vyšší strop z niektorej z predchádzajúcich aukcií. oEnergetice ↗

Čo sleduje hotinfo

Ilustračná fotka: veterné elektrárne pri obci Horní Věžnice v okrese Havlíčkův Brod na Vysočine. Foto: Jiří Zelenka (Pohled 111) / Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0