Zlodeji z Renoirovho múzea vzali štyri obrazy, dva zahodili. Tri z nich sú v evidencii umenia navráteného po druhej svetovej vojne

Dvaja muži prerezali oplotenie okolo Renoirovej vily na Azúrovom pobreží, rozbili presklenie na prízemí a zo steny sňali štyri obrazy. Dva z nich sa potom našli neporušené v záhrade areálu, kde ich páchatelia pri úteku nechali. Tri zo štyroch diel pritom patria do fondu MNR, francúzskej evidencie umenia, ktoré sa po druhej svetovej vojne vrátilo do krajiny bez toho, aby sa mu našiel majiteľ, a štát pri každom z nich vedie inú kategóriu. franceinfo ↗ Rose Valland, MNR 579 ↗

Päť minút po alarme

Krádež sa stala v utorok 8. septembra nadránom v Domaine des Collettes, na statku nad Cagnes-sur-Mer, kde Pierre-Auguste Renoir prežil posledných dvanásť rokov života. Podľa portálu Nice Premium si páchatelia počkali na striedanie strážnej obchôdzky, prerezali oplotenie areálu a rozbili zasklené dvere na prízemí. Samotné odobratie štyroch obrazov im potom trvalo menej než tri minúty. Nice Premium ↗

Alarm sa spustil o 5.48. „O 5.53, teda päť minút po poplachu, bola naša mestská polícia na mieste," napísal na Facebooku starosta Cagnes-sur-Mer Bryan Masson. Vtedy už boli zlodeji preč, zachytili ich len mestské kamery. franceinfo ↗

V záhrade areálu potom polícia našla dva zo štyroch obrazov, Portrét pani Pichonovej z roku 1895 a Coco číta z obdobia okolo roku 1905, na ktorom je maliarov najmladší syn Claude. Oba sú neporušené. Prečo ich zlodeji nechali za sebou, vyšetrovatelia zatiaľ nevysvetlili. Le Journal des Arts ↗

Starostov odhad deväť miliónov eur, ktorý prevzali agentúry, sa týkal všetkých štyroch diel dokopy. Hodnotu dvoch nezvestných obrazov zatiaľ nikto nespresnil. Prípad najprv riešila prokuratúra v Grasse, prevzala ho však medziregionálna špecializovaná jurisdikcia v Marseille, ktorá sa zaoberá organizovaným zločinom. Kvalifikácia znie krádež a zločinecké spolčenie v organizovanej skupine. ici.fr ↗

Masson, ktorý je členom Národného združenia a starostom mesta od marca tohto roka, po krádeži uviedol, že podľa neho išlo o ľudí, ktorí presne vedeli, čo robia, a od štátu žiada peniaze na zabezpečenie múzeí. Samosprávy podľa neho rastúce náklady na ochranu zbierok samy nedokážu financovať. Le Journal des Arts ↗

Štyri obrazy, tri vojnové príbehy

Nezvestné ostávajú Žena pri studni, nedokončený olej na dreve s rozmermi 35 na 27 centimetrov z obdobia okolo roku 1886, a Portrét pani Colonna-Romano, olej na plátne 94 na 74 centimetrov. Modelkou druhého z nich bola herečka Gabrielle Colonna-Romano, partnerka maliarovho syna Pierra. Múzeum v Cagnes obraz datuje okolo roku 1910, francúzska štátna databáza a Musée d'Orsay okolo roku 1913. Rose Valland, MNR 204 ↗ Le Journal des Arts ↗

Zaujímavejšie než ich hodnota je to, čo o nich vie francúzsky štát. Ani jeden zo štyroch obrazov totiž múzeu v Cagnes nepatrí, všetky sú tam uložené ako depozit parížskeho Musée d'Orsay, a tri z nich sú vedené vo fonde MNR. Skratka označuje inventáre diel, ktoré sa po vojne vrátili z Nemecka do Francúzska, nenašli sa im pôvodní vlastníci a štát ich zveril múzeám do opatery. Nejde pritom o jeden spoločný osud: databáza Rose Valland vedie pri každom kuse vlastnú kategóriu podľa toho, kam dospelo skúmanie jeho pôvodu. Ministerstvo kultúry Francúzska ↗

Tri diela, tri rôzne kategórie. Žena pri studni je vedená ako dielo pravdepodobne zrabované. Patrila do zbierky obchodníka s umením Ambroisa Vollarda, počas vojny ju podľa záznamu získala nemecká nákupná organizácia Otto alebo ju zabavil príslušník SS, v roku 1949 sa našla v Bavorsku u súkromnej osoby a v tom istom roku ju repatriovali do Francúzska. Rose Valland, MNR 579 ↗

Portrét Colonna-Romano má naopak v tej istej databáze kategóriu dielo s istotou nezrabované. Z Renoirovho ateliéru ho 4. septembra 1940 predali nemeckému vyslanectvu v Paríži, po vojne sa vrátil prvým konvojom z Baden-Badenu v júni 1947, v rokoch 1955 až 1976 visel v Nice a v Cagnes je od roku 1995. Vojnovú stopu teda má, ale podľa francúzskeho štátu nejde o rabovanie. Rose Valland, MNR 204 ↗

Vo fonde MNR je aj jeden z dvoch zahodených obrazov. Coco číta je vedený v kategórii diel s neúplnou históriou medzi rokmi 1933 a 1945: pochádzal zo zbierky Georgesa Bernheima, pravdepodobne ho v decembri 1940 odniesli z parížskeho domu, po vojne skončil v Nemecku a Spolková republika ho vrátila až v roku 1994. Vojnová minulosť teda nebola tým, čo by odlišovalo obrazy, ktoré si zlodeji nechali, od tých, ktoré zahodili. Rose Valland, MNR 1004 ↗

Štvrtý obraz, Portrét pani Pichonovej z roku 1895, vo fonde MNR vedený nie je. Do štátnych zbierok sa dostal ešte pred vojnou a v Cagnes je, rovnako ako zvyšné tri, uložený ako depozit Musée d'Orsay. Le Journal des Arts ↗

Prečo sa ťažko speňažia

Rozdiel oproti lanskej lúpeži v Louvri je v tom, čo sa dá s korisťou spraviť. Šperky sa dajú rozobrať na kamene a kov. Obraz nie. „Nedajú sa rozobrať tak, ako to urobili tí, čo vykradli Louvre," povedala pre France 3 dražiteľka z Nice Agathe Voisinová. Či páchatelia z Louvru šperky naozaj rozobrali, potvrdené nie je, ide o jej predpoklad. France 3 ↗

Podľa nej sa tieto dva obrazy „určite nebudú dať dostať na trh ani teraz, ani o desať, pätnásť alebo dvadsať rokov". Renoirova tvorba je dobre zdokumentovaná a každý seriózny aukčný dom si pôvod diela overí, takže legálny predaj je prakticky vylúčený. „Reálna hodnota predmetu prestáva existovať," dodala. France 3 ↗

Odtiaľ pramení domnienka, ktorú pripúšťa aj Voisinová: že si obrazy objednal zberateľ pre seba, hoci si ich nikdy nebude môcť verejne vystaviť. Je to úvaha odborníčky, nie zistenie vyšetrovateľov, ktorí sa k motívu zatiaľ nevyjadrili. France 3 ↗

Necelý rok po Louvri

Renoirovo múzeum je malá inštitúcia. Otvorili ho v roku 1960 v poslednom dome, kde maliar žil pred smrťou v roku 1919, a okrem obrazov v ňom sú sochy, maliarov nábytok, osobné veci, fotografie a archív vrátane jeho stojana a invalidného vozíka. Seznam Zprávy ↗

Vo Francúzsku sa krádež číta cez to, čo jej predchádzalo. V októbri 2025 sa štyria páchatelia prezlečení za údržbárov dostali pomocou hydraulickej plošiny do Apolónovej galérie Louvru a podľa agentúry AFP im odobratie ôsmich šperkov trvalo tri minúty a päťdesiatosem sekúnd. Škoda dosiahla takmer deväťdesiat miliónov eur. Podozrivých polícia zadržala, šperky sa napriek pátraniu v Belgicku, Taliansku a ďalších krajinách nenašli. Aktuality ↗

Francúzska ministerka kultúry Catherine Pégardová v deň krádeže v Cagnes vyzvala múzeá, aby bez odkladu zaviedli núdzové opatrenia na ochranu zbierok a návštevníkov. Odvolala sa na akčný plán, ktorý rezort spustil v júli tohto roka: fond bezpečnosti s tridsiatimi miliónmi eur na tri roky, z ktorého tento rok uvoľnili desať miliónov na 482 prioritných projektov, a posilnenie rezortnej bezpečnostnej inšpekcie, ktorá má robiť náhodné kontroly múzeí a schvaľovať každé zapožičanie diela z národných zbierok. Ministerstvo kultúry Francúzska ↗ ici.fr ↗

Plán, ktorý rezort predstavil 27. júla a ktorý obsahuje 33 opatrení, počíta s 3 127 miestami pod prednostnou ochranou. Z toho je 1 220 múzeí, zvyšok tvoria kostoly a historické pamiatky. Cagnes-sur-Mer ukazuje rozsah úlohy: alarm aj kamery tam fungovali a mestská polícia prišla za päť minút, a dva obrazy sú napriek tomu preč. TIME France ↗

Foto: Renoirova vila v Domaine des Collettes v Cagnes-sur-Mer, dnes múzeum. Autor Raimond Spekking, cez Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0. Snímka je zmenšená.