Ruský dôstojník kupoval vo Švajčiarsku odstreľovaciu muníciu aj centrifúgu. Krajina o mesiac hlasuje o zákaze vlastných sankcií

Švajčiarska spolková prokuratúra otvorila dve trestné konania v kauze, v ktorej ruská vojenská rozviedka získala v krajine odstreľovaciu muníciu a laboratórnu techniku použiteľnú pri výrobe chemických zbraní. Jedna z vetiev sa už skončila podmienečným trestom, druhá je otvorená. Odovzdávky prebiehali v parkovacích garážach a na nenápadných miestach pri Berne a v okolí Bazileja, ruský dôstojník medzitým z krajiny odišiel. O necelý mesiac, 27. septembra, pritom Švajčiari hlasujú o iniciatíve, ktorá by krajine zakázala preberať hospodárske sankcie proti bojujúcim štátom, ak ich neschválila Bezpečnostná rada OSN. Watson ↗

Tisíc nábojov v prvých správach, podľa Tages-Anzeigera až 38-tisíc

Bernský obchodník so zbraňami sa na jeseň 2023 opakovane stretával s mužom, ktorý bol oficiálne vedený ako pracovník ruského zastúpenia v Berne. Švajčiarska kontrarozviedka ho identifikovala ako Igora Sergejeviča Skrjabina, dôstojníka ruskej vojenskej rozviedky. Nestretávali sa v obchode, ale v podzemnej garáži neďalekého nákupného centra, kde obchodník odovzdával debny s muníciou. 20 Minuten ↗

Obchodník vtedy priznal predaj najmenej tisíc nábojov typu Swiss P Tactical, teda presnej odstreľovacej munície. Tvrdil, že o potrebe povolenia nevedel, a hovoril o sivej zóne. „Čo sa stalo, sa už jednoducho nedá vrátiť späť," povedal novinárom. 20 Minuten ↗

Práve tu je nový prvok. Investigatívny tím denníka Tages-Anzeiger, ktorý kauzu sleduje od roku 2024, v sobotu v noci uviedol, že celkový objem dodávok bol podstatne väčší — vyše 38-tisíc nábojov, prevažne odstreľovacích, za viac než 200-tisíc frankov. Obchodník má podľa denníka 80 rokov a odovzdávanie na parkovisku vysvetľuje tým, že bolo praktickejšie než v predajni. Toto číslo zatiaľ nezverejnilo žiadne iné médium, takže ho treba čítať ako zistenie jednej redakcie, nie ako potvrdený súdny údaj. Tages-Anzeiger ↗

Chladiace zariadenie a centrifúga

Munícia bola len jednou vetvou. Ten istý ruský dôstojník si zabezpečil aj chladiace zariadenie a centrifúgu od firmy na laboratórnu techniku v severozápadnom Švajčiarsku. Ide o zariadenia, ktoré sa dajú použiť pri výrobe chemických alebo biologických zbraní. Odovzdávky prebiehali podobne ako pri munícii — v garážach a na nenápadných miestach v okolí Bazileja. Watson ↗

Rozlíšenie je pritom dôležité, lebo časť titulkov ho stiera. Nešlo o zbrane ani o bojové látky, ale o takzvaný dual-use tovar, teda techniku s civilným aj vojenským použitím, ktorá podlieha vývoznej kontrole. Kam sa zariadenia napokon dostali, sa dodnes nevie. Vyšetrovanie zároveň nenašlo náznaky, že by sa v samotnom Švajčiarsku pripravoval atentát. Watson ↗

Táto vetva sa už dostala pred súd. V máji tohto roka dostal podnikateľ, ktorý techniku dodával, od Spolkového trestného súdu šestnásť mesiacov podmienečne za ťažké porušenie zákona o kontrole tovaru. Dvaja Rusi, s ktorými roky obchodoval a s ktorými sa stretával striedavo v predajni pre domácich majstrov a v hoteli, medzitým zmizli. NZZ am Sonntag ↗

Zhruba každý tretí pracuje pre tajné služby

Prípad nie je ojedinelý a švajčiarske úrady to hovoria otvorene. Rusko má v krajine zhruba 220 akreditovaných zástupcov, rozdelených medzi ambasádu a obchodné zastúpenie v Berne, generálny konzulát v Ženeve a misiu pri OSN. Spravodajská služba NDB odhaduje, že najmenej tretina z nich v skutočnosti pracuje pre ruské tajné služby. SRF ↗

V správe Bezpečnosť Švajčiarska 2026, ktorú zverejnila koncom júna, spravodajská služba uvádza, že Rusko je medzi štátmi s maskovanými základňami vo Švajčiarsku na prvom mieste. Zahraničná rozviedka aj vojenská GRU podľa nej v krajine udržiavajú agentúrne siete a ich úlohy sú štyri: špionáž, politické ovplyvňovanie, propaganda a obstarávanie citlivého tovaru. Práve tá posledná položka je to, čo sa odohrávalo v garážach pri Berne a Bazileji. SRF ↗

Prečo práve Švajčiarsko, vysvetľuje človek, ktorý aparát pozná zvnútra. Boris Bondarev bol dvadsať rokov ruským diplomatom, naposledy pri misii OSN v Ženeve, a po napadnutí Ukrajiny odstúpil. Dnes žije na utajenom mieste pod policajnou ochranou. Podľa neho mnohé európske štáty po roku 2022 ruských spravodajcov vyhostili alebo im zmenšili diplomatické štruktúry, a časť týchto miest sa presunula práve do Švajčiarska. Krajina je podľa neho pre operácie užitočná pre polohu v strede Európy a pre kontrarozviedku, ktorá na to nestačí. NZZ am Sonntag ↗

Prečo to vychádza mesiac pred hlasovaním

Časovanie nie je náhodné a netreba ho vidieť konšpiračne — švajčiarske redakcie píšu o ruskej prítomnosti práve teraz preto, že tá téma vstúpila do debaty o neutralite. Iniciatíva, o ktorej sa rozhoduje 27. septembra, by krajine zakázala pripájať sa k hospodárskym sankciám proti bojujúcim štátom, ak nejde o rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. Prieskum verejnoprávnej SRG jej dáva málo šancí, no kampaň zaujala Bern niečím iným, totiž tým, kto sa na jej stranu pridal. SRF ↗

Prečítajte si tiež: Švajčiari budú hlasovať o zákaze vlastných sankcií. V kampani za neutralitu vystupujú aj ľudia s väzbami na Moskvu

Ruské štátne médiá a diplomati tému pritom komunikujú viditeľne. Podľa spravodajskej služby zvýšila stanica Russia Today vlani počet príspevkov o Švajčiarsku o štvrtinu a ich tón bol výrazne negatívny, pred hlasovaním sa ešte zostril. Ruský generálny konzul v Ženeve Igor Popov nedávno pre ruskú štátnu agentúru tvrdil, že švajčiarske úrady odmietajú Rusom vstup na liečenie bez uvedenia dôvodu. Štátny sekretariát pre migráciu na to odpovedal číslom: od januára do konca júla vydal 158 víz ruským občanom zo zdravotných dôvodov. NZZ am Sonntag ↗

Viditeľná je aj práca s prostredím, ktoré je Moskve naklonené. Ruský veľvyslanec Sergej Garmonin prijal 22. júna v Berne skupinu ľudí, z ktorých niektorí dostali diplomy a ďakovné listy ruského ministerstva zahraničia. Medzi ocenenými bol podľa fotografií aj predseda švajčiarskej odnože motorkárskeho klubu Nočné vlky. Ambasáda k tomu uviedla, že vyznamenáva krajanov a Švajčiarov, ktorí prispeli k pestovaniu historickej pamäti alebo k bilaterálnym vzťahom. NZZ am Sonntag ↗

Limity tohto pohľadu

Obraz, ktorý z toho vzniká, má tri slabiny a stojí za to ich pomenovať. Po prvé, kľúčové číslo o rozsahu dodávok munície pochádza z jednej redakcie a zatiaľ ho nikto nepotvrdil nezávisle. Po druhé, obe médiá, o ktoré sa článok najviac opiera, majú vlastnú pozíciu — NZZ je pravicovo-liberálny denník s dlhodobo kritickým postojom k Moskve a komentáre Tamedie dlhodobo presadzujú tvrdší kurz voči Moskve. Ich zistenia sú overiteľné, ich výber tém však nie je neutrálny.

Po tretie, a to je najdôležitejšie, z ničoho nevyplýva, že by kampaň za neutralitu riadila Moskva. To netvrdí ani spravodajská služba. Doložené je niečo slabšie, no aj tak podstatné: že ruský štát danú tému aktívne komunikuje a že v krajine pôsobí spravodajský aparát, ktorého veľkosť pripúšťajú aj švajčiarske úrady. Medzi „Rusko sa o výsledok zaujíma" a „Rusko výsledok organizuje" je rozdiel, ktorý sa v takýchto textoch ľahko stráca.

Čo sleduje hotinfo