New York rátal už v októbri 2001 s desaťtisíc nárokmi. Verejne pritom ubezpečoval, že vzduch pri Ground Zero je bezpečný

New York v utorok zverejnil vyše 170-tisíc strán mestských dokumentov o tom, čo radnica vedela o vzduchu okolo Ground Zero po útokoch z 11. septembra 2001. V poznámke k programu čistenia bytov stojí, že slovo „riziko" sa v listoch používať nebude, lebo by to zmarilo účel budovania dôvery verejnosti. Starosta Zohran Mamdani k tomu na tlačovej konferencii povedal, že ľudia ochoreli preto, že im lídri, ktorým dôverovali, klamali. The Independent ↗

Slovenské a české médiá správu prebrali v utorok podvečer v agentúrnej podobe: mesto vedelo a klamalo. Pravda ↗ iROZHLAS ↗ To, čo v spisoch stojí, je konkrétnejšie. A pri časti z nich je hlavnou správou to, že mesto roky popieralo, že ich vôbec má.

Tri dokumenty, o ktoré ide

Prvý je z októbra 2001 a je známy ako Hardingovo memorandum, podľa vtedajšieho námestníka starostu Roberta Hardinga. Nesie názov „Legislatívne alternatívy na obmedzenie zodpovednosti mesta v súvislosti s 11. 9. 2001". Rozlišuje približne 35-tisíc ľudí, ktorí by potenciálne mohli žalovať, a odhad, že nárok si ich uplatní zhruba desaťtisíc. Vymenúva aj možné dôvody sporov — chybné či chýbajúce respirátory, nedostatočné čistenie a odporúčania na návrat do centra. Je to rozbor právneho rizika, nie priznanie pochybenia. Time ↗

Toto memorandum pritom nie je utorkový objav. Organizácia 9/11 Health Watch ho zverejnila už 5. februára 2026 — nenašla ho v mestskom archíve, ale v pozostalosti investigatívneho novinára Wayna Barretta uloženej na Texaskej univerzite. 9/11 Health Watch ↗

Druhý dokument je poznámka zo 16. mája 2002 s neidentifikovaným autorom, týkajúca sa programu čistenia bytov. Stojí v nej, že „v žiadnych listoch nepoužijeme slovo »riziko«, pretože by to zmarilo účel budovania dôvery verejnosti". Nejde teda o doložený plošný zákaz toho slova v celej komunikácii mesta, ale o listy k tomuto programu. 6sqft ↗

Tretí je memorandum z 28. februára 2002. Ester Fuchsová, osobitná poradkyňa Michaela Bloomberga pre správu mesta a strategické plánovanie, v ňom podľa denníka amNewYork zhrnula vyšším úradníkom výhrady kongresmana Jerrolda Nadlera a dodala: „Ak sú Nadlerove obavy oprávnené, neinformujeme ľudí o skutočných zdravotných rizikách v Dolnom Manhattane." Bloomberg v tom istom mesiaci verejne vyhlásil, že všetky testy ukázali prijateľné hodnoty. amNewYork ↗

Debny, ktoré podľa mesta neexistovali

Organizácia 9/11 Health Watch požiadala o mestské spisy 8. septembra 2023. Odbor krízového riadenia žiadosť zamietol v januári 2024, odbor životného prostredia o dva týždne neskôr. Až 16. septembra 2025 mesto pred súdom stiahlo návrh na zamietnutie žaloby a priznalo, že dokumenty predsa našlo. V novembri 2025 si zástupcovia organizácie prezreli 24 debien na riaditeľstve odboru životného prostredia a mesto vzápätí pripustilo, že ich má ešte najmenej 44. Spolu ide najmenej o 68 debien a podľa organizácie vyše 340-tisíc strán. 9/11 Health Watch ↗

Mesto avizuje, že zverejňovanie bude pokračovať. Radnica uzavrela dohodu o urovnaní dvoch sporov: zaviazala sa dohodnúť so žalobcami vyhľadávacie výrazy pre ďalšie dokumenty, stretávať sa s nimi dvanásť mesiacov každý mesiac a uhradiť primerané trovy. Dohoda o urovnaní ↗ Na vytvorenie a prevádzku portálu vyčlenila vo fiškálnom rozpočte na rok 2027 zhruba 34 miliónov dolárov. Kancelária starostu New Yorku ↗

Čo hovoria merania

Časť meraní v spisoch pochádza z neskorších mesiacov, nie z prvých zmätených dní. Audit z novembra 2001 podľa amerických médií zachytil, že koncentrácie benzénu pri základoch veží stále vyskakovali na vysoké hodnoty, a v budove na 15 John Street sa ešte v júli 2002 — desať mesiacov po útoku — nameral azbest nad prijateľnou hranicou vo vzorkách prachu z povrchov. amNewYork ↗

Newyorský hasičský zbor vydal 1. septembra vlastnú bilanciu za dvadsaťpäť rokov. Vyše 10 500 jeho členov má potvrdené aspoň jedno telesné ochorenie spojené s prácou na mieste, takmer 4 500 psychické a vyše 4 250 má v programe uznané onkologické ochorenie. Kancelária starostu New Yorku ↗ Podľa stanice NY1 zbor za ten čas pochoval vyše šesťsto vlastných ľudí. NY1 ↗

Často opakované tvrdenie, že na následky útokov zomrelo viac ľudí než tých 2 977, ktorí zahynuli v ten deň, treba brať s výhradou. Taký záver sa nedá odvodiť zo samotného počtu zomretých členov federálneho Programu zdravia World Trade Center, o ktorý sa zvyčajne opiera: program v metodickej poznámke výslovne uvádza, že príčinu smrti svojich členov nesleduje a že nemusí súvisieť s 11. septembrom. CDC, Program zdravia WTC ↗

Praktický dôsledok zverejnenia je inde. Kto sa chce do federálneho zdravotného programu či odškodňovacieho fondu dostať, musí doložiť, že sa v zamorenej zóne skutočne pohyboval. Mamdaniho radnica preto oznámila, že na pomoc s hľadaním takých dokladov určí pracovníkov dvoch mestských úradov. Kancelária starostu New Yorku ↗

Spor o to, kto smie stáť na spomienke

Dokumenty vyšli tri dni pred 25. výročím útokov a pár dní po tom, čo Rudolph Giuliani v stanici Newsmax vyhlásil, že Mamdani by na piatkovú spomienku chodiť nemal. „Uráža ma, že príde," povedal exstarosta a zároveň zaútočil na Mamdaniho vieru. The Guardian ↗ Mamdani je prvý moslim na čele mesta a v septembri 2001 mal deväť rokov.

Giuliani bol starostom v čase útokov a opakovane ubezpečoval, že vzduch je bezpečný. Podľa denníka The Independent na zverejnenie reagoval príspevkom na sieti X, ktorý jeho účet pripísal spolupracovníkom: agentúra EPA vraj povedala, že vzduch je bezpečný, urobila chybu a nikto nič nezakrýval. Sám má chorobu pľúc spojenú s 11. septembrom. The Independent ↗ Kongresman Nadler, ktorý na riziká upozorňoval už vtedy, hovorí o zámernom zahmlievaní pravdy. eldiario.es ↗

Na piatkovej spomienke má chýbať Donald Trump. Plánuje ísť do Pentagonu. Bude tak jediným žijúcim prezidentom, ktorý na Ground Zero nepríde. The Independent ↗

Limity tohto pohľadu

Zverejnené spisy sú mestské, nie federálne. Najznámejšie ubezpečenie, že vzduch je bezpečný a voda pitná, vydala 18. septembra 2001 šéfka EPA Christine Todd Whitmanová. Ospravedlnila sa zaň až v roku 2016 s tým, že len tlmočila závery vlastných vedcov a že agentúra urobila maximum s tým, čo vtedy vedela. Global News ↗ Správa Úradu generálneho inšpektora EPA z 21. augusta 2003 uviedla, že agentúra nemala dosť podkladov na taký záver a že do znenia vyhlásenia zasiahla rada Bieleho domu pre kvalitu životného prostredia. Úrad generálneho inšpektora EPA ↗ Kde končila federálna a kde začínala mestská zodpovednosť, mestské spisy samy nerozhodujú.

Zverejnenie má aj politický rozmer: nové vedenie mesta otvára spisy o rozhodnutiach svojich predchodcov tri dni pred výročím a v týždni, keď naň útočí práve muž, ktorého vedenia mesta sa tie spisy najviac týkajú. Blízkosť dátumov ale sama nedokazuje, že načasovanie je odvetou. A samotné doteraz zverejnené dokumenty nestačia na definitívny záver o osobnej zodpovednosti a úmysle konkrétnych predstaviteľov — obvinenia z klamstva zostávajú výrokmi Mamdaniho a Nadlera.

Vyšetrovanie, ktoré má zodpovedať otázku, kto čo vedel, pritom beží od minulého leta: mestská rada ho nariadila rezolúciou zo 14. júla 2025. 9/11 Health Watch ↗

Čo sleduje hotinfo