Priemer OECD v PISA klesol na historické minimum. Rakúski žiaci čítajú a počítajú horšie než pred tromi rokmi, a predsa sú nad ním

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zverejnila v utorok výsledky testovania PISA 2025 a namerala najnižší priemer v histórii merania. Prepad je taký hlboký, že mení význam samotného rebríčka: rakúski žiaci čítajú a počítajú horšie než pred tromi rokmi, a predsa sú nad priemerom krajín OECD. A jeden španielsky región z porovnania vypadol úplne, lebo zo vzorky vylúčil takmer štvrtinu vybraných žiakov.

Rebríček klesol tak hlboko, že sa v ňom dá stúpať bez zlepšenia

Priemerné skóre krajín OECD v matematike kleslo zo 485 bodov v roku 2015 na súčasných 463. V čítaní ubudlo za rovnaké obdobie 28 bodov, čo OECD prepočítava zhruba na rok a pol školského učiva. Dnes nedosahuje základnú úroveň ani v jednej z troch oblastí jeden z piatich pätnásťročných v priemere krajín OECD, kým v roku 2022 to bolo 16 percent. OECD ↗ Ročník 2025 bol najrozsiahlejším meraním v histórii projektu, zapojilo sa doň 760-tisíc žiakov z 91 krajín a ekonomík. ANSA ↗

Hĺbka toho prepadu vyrobila zvláštny efekt: v rebríčku sa dá postúpiť aj vtedy, keď vlastné výsledky klesajú. Rakúsko je po tomto cykle prvýkrát od zavedenia testovania signifikantne nad priemerom OECD vo všetkých meraných disciplínach naraz. V čítaní pritom stratilo trinásť bodov a v matematike desať, polepšilo si len v prírodovede. Viac než štvrtina rakúskych mladých nedosahuje minimálnu úroveň v čítaní ani v matematike. Die Presse ↗

Slovenska sa ten istý efekt týka v matematike. Ekonóm Róbert Chovanculiak z inštitútu INESS pripomenul, že najviac skloňovaným úspechom bolo vyrovnanie sa Fínsku, lenže fínske výsledky dvadsať rokov klesajú, až sa priblížili našej úrovni. „Ak by som to mal zhrnúť do jednej vety, tak stagnujeme a nejde o žiadny veľký úspech, no keďže výsledky ostatných krajín sa naďalej zhoršujú a prepadávajú, je to taká radosť cez slzy," povedal pre Aktuality.sk. Aktuality.sk ↗

Kto padá a kto stojí na mieste

Rozdiel v tóne, akým o výsledkoch hovoria jednotlivé vlády, má z veľkej časti vecný základ: krajiny sa nachádzajú v odlišnom pohybe.

Nemecko dosiahlo 465 bodov v čítaní, 464 v matematike a 486 v prírodovede. Voči priemeru OECD, ktorý je 461, 463 a 482, sú to hodnoty porovnateľné s priemerom, nie významne lepšie. Podstatný je ale pohyb: v čítaní kleslo Nemecko z 480 bodov v roku 2022 a v matematike zo 475, čo je najnižší výsledok, aký kedy v tomto testovaní dosiahlo. Spolková ministerka Karin Prien hovorí o dramatickom a znepokojivom náleze, pri ktorom sa sociálne nožnice ďalej otvárajú, a zamestnávateľské zväzy varujú pred následnými nákladmi v biliónoch eur. Tagesspiegel ↗ Frakcia SPD navrhla zvolať vzdelávací summit, do debaty sa vrátila aj otázka zákazu súkromných mobilov v školách. Die Zeit ↗

Na Slovensku boli oproti roku 2022 čítanie aj matematika štatisticky stabilné. V čítaní dosiahlo 448 bodov oproti priemeru OECD 461, v matematike 469 oproti 463 a v prírodovede 475 oproti 482. Oproti roku 2022 sa čítanie ani matematika štatisticky významne nezmenili a v prírodovede si Slovensko o trinásť bodov polepšilo. Ministerstvo školstva SR ↗ Minister školstva Tomáš Drucker preto pri hodnotení celkových výsledkov hovorí o opatrnom optimizme a spája ich s realizovanými reformami, hoci samotné testovanie účinok konkrétnej reformy nepreukazuje. Postoj ↗ Slovenský zástupca generálneho tajomníka OECD František Ružička na bratislavskej prezentácii povedal, že Slovensko sa nemá prečo hanbiť, zároveň však upozornil, že slovenskí žiaci potrebujú viac čítať. TASR ↗

To, čo stabilita zakrýva, je rozloženie. Viac než tretina slovenských žiakov, konkrétne 34,4 percenta, nedosahuje ani základnú čitateľskú gramotnosť, a v učebných odboroch stredných odborných škôl bez maturity je to 78,1 percenta v čítaní a 72,9 percenta v matematike.

Ostro reagovali aj vo Flámsku, kde takmer tretina pätnásťročných nedosahuje základnú úroveň v čítaní. Ministerka školstva Zuhal Demir z nacionalistickej N-VA pri prezentácii výsledkov povedala: „Hanbím sa, že toto musím prezentovať." De Standaard ↗ Vo frankofónnej časti Belgicka, ktorá si voči susedom polepšila, ministerka Valérie Glatigny odmietla oslavovať slovami, že sa nemôžu uspokojiť s tým, že sú „najmenej zlí". La Libre ↗ V Bulharsku namerali v čítaní 387 bodov, najnižšie skóre za celý čas účasti krajiny. Dnevnik ↗ Minister školstva Georgi Valčev to zhrnul vetou, že výsledky ukazujú jedno, a to že v bulharskom vzdelávacom modeli je problém. 24 Chasa ↗ Vo Francúzsku, kde sa blížia prezidentské voľby, hovoria kandidáti o zemetrasení, poplašnom signáli a nutnosti kultúrnej revolúcie. Le Figaro ↗

Turecko rástlo proti trendu

Turecko zaznamenalo najväčší nárast skóre spomedzi krajín OECD, a to vo všetkých troch oblastiach naraz. Oproti roku 2022 si v prírodovede polepšilo o osemnásť bodov na 494 a v čítaní o šestnásť na 472, v matematike dosiahlo 462 bodov. V prírodovede aj čítaní je tým nad priemerom OECD, v matematike o bod pod ním. V poradí medzi všetkými účastníkmi sa posunulo z 34. miesta na 19. v prírodovede, z 36. na 18. v čítaní a z 39. na 28. v matematike, pričom počet zúčastnených krajín sa medzi cyklami menil. Turkish Minute ↗

Turecké priemerné skóre v čítaní je tak vyššie než rakúske, nemecké aj slovenské. Francúzsky Le Figaro venoval samostatnú analýzu otázke, ako sa to Turecku podarilo. Le Figaro ↗ V rámci Vyšehradskej štvorky vyčnieva nahor Poľsko, ktoré podľa tamojšieho výskumného inštitútu ostáva v užšej špičke Európskej únie. TVN24 ↗

Katalánske dáta znehodnotilo nadmerné vylučovanie žiakov zo vzorky

Španielsko zaznamenalo najhorší výsledok vo svojej histórii a k tomu problém so vzorkou. Katalánsko vylúčilo z testovania 591 žiakov, teda 23,2 percenta pôvodne vybranej vzorky 2 545 pätnásťročných, hoci pravidlá pripúšťajú nanajvýš päť percent. Dôvodom malo byť postihnutie alebo nedostatočná znalosť jazyka testu. OECD preto katalánske výsledky nezaradila do hlavnej správy a upozorňuje, že pri takom rozsahu vylúčenia sú pravdepodobne nadhodnotené. ARA ↗

Katalánska administratíva hovorí o chybe pri zostavovaní vzorky. Podľa dokumentácie k testovaniu dostali riaditelia škôl pokyn, ktoré skupiny žiakov môžu byť z testu vyňaté, ale nedozvedeli sa, že celkový strop je päť percent. Generálnu tajomníčku školstva Teresu Sambolu odvolali 31. augusta, pričom ministerka školstva Esther Niubó priamu väzbu odvolania na výsledky PISA verejne odmietala a hovorila o novej etape rezortu. El Nacional ↗

Katalánsko nebolo jediné. Celoštátna miera vylúčenia v Španielsku dosiahla 7,89 percenta, teda tiež nad povoleným stropom, a Murcia vylúčila 12,7 percenta žiakov. S tou naložila OECD inak než s Katalánskom: jej výsledky ponechala, ale označila ich varovaním. ARA ↗ Španielske výsledky ako celok komentuje aj El País, podľa ktorého ide o všeobecnú porážku naprieč autonómnymi spoločenstvami. El País ↗

Limity tohto pohľadu

Belgický denník De Morgen upozorňuje aj na limity samotného nástroja. V komentároch k výsledkom píše, že skóre nie je meradlom kvality vzdelávania a že rebríček krajín treba brať s veľkou rezervou. De Morgen ↗ Je to výhrada, ktorá platí aj pre tento text: porovnávať vyjadrenia ministrov naprieč krajinami nie je dôkaz, že jedna vláda koná lepšie než druhá. Politický jazyk sa riadi domácim cyklom rovnako ako výsledkami.

Opatrnosť si žiada aj porovnávanie bodov medzi krajinami. Rozdiel niekoľkých bodov nemusí byť štatisticky významný a OECD preto zvyčajne pracuje s pásmami, nie s poradím. Slovenské zlepšenie v prírodovede je štatisticky významné a nie je optickým klamom z cudzieho prepadu, aj keď je stále o štrnásť bodov nižšie než v roku 2006, keď bola prírodoveda hlavnou oblasťou merania prvýkrát. Podiel slovenských žiakov v dvoch najvyšších úrovniach zároveň v matematike významne stúpol.

Zaujímavý je aj jeden údaj mimo hlavných čísel. Podľa dotazníka, ktorý žiaci vypĺňali popri teste, vynechalo počas dvoch týždňov pred testovaním aspoň jeden deň školy bez ospravedlnenia deväť percent slovenských pätnásťročných oproti 22 percentám v priemere krajín OECD.

Španielsky prípad napokon ukazuje, prečo je metodika podstatná. Keď sa uvoľní disciplína pri zostavovaní vzorky, rebríček prestane merať to, čo tvrdí, že meria, a to bez ohľadu na to, či za tým bola chyba alebo zámer.

Čo sleduje hotinfo